Dopad svetelného znečistenia na spoločnosť

Home / Aké problémy spôsobuje? / Dopad svetelného znečistenia na spoločnosť

Úspory energie

Zbytočné svietenie do nepotrebných smerov je plytvanie elektrinou, za ktorú zbytočne platíme. Uvádza sa, že v USA ide na svietenie do vzduchu, resp. do smerov, kde to prekáža ľuďom a prírode, ročne jedna miliarda dolárov. V mestách, kde osvetľovacie telesá už upravili, klesli náklady na ich prevádzku obvykle o jednu tretinu.

Svojimi nárokmi na spotrebu elektriny a prevádzkovanie elektrární prispievame k zvyšovaniu podielu skleníkových plynov v atmosfére, a tým nepriamo ku globálnemu otepľovaniu.

Oslnenie

Nevhodne konštruované alebo umiestnené zdroje svetla nielenže prispievajú k svetelnému znečisteniu, ale aj svietia do očí chodcom či vodičom, a spôsobujú tak oslnenia. Toto býva nielen nepríjemné, ale veľmi často aj nebezpečné. Zrak, ktorý nie je oslnený, je schopný sa adaptovať na nižší jas a pri polovičnej intenzite svetla môže vidieť rovnako dobre.

Bezpečnosť

Zlozvykom ľudí je kvôli bezpečnosti svietiť o mnoho viac, než je potrebné. Miesta, ktoré sú veľmi silno osvetlené, sú síce dobre viditeľné, ale miesta za nimi (v tme, v pozadí) zostávajú bez povšimnutia, pretože náš zrak je oslnený silnými svietidlami vpredu. Lepšie je osvetliť miesto menej, svietidlo lepšie nasmerovať a zakryť tak, aby človeka alebo bezpečnosťou kameru neoslňovalo.

Hviezdne nebo

Hviezdne nebo je súčasťou nášho prírodného dedičstva. Zvyšujúci sa jas oblohy však spôsobuje, že sa na presvetlenej oblohe strácajú hviezdy. Astronómovia boli prví, ktorí si na svetelné znečistenie sťažovali, pretože sa im začali strácať hviezdy z nočného neba, čo im znemožňovalo vykonávať ich prácu aj koníčka. Svetelné znečistenie mení tvárnosť krajiny a ochudobňuje ju o dôležitú zložku, o pohľad do vesmíru. Práve ten ovplyvňoval ľudstvo odjakživa, bol zdrojom viery.

Mnohí považujú pohľad na hviezdne nebo za vzácnosť. Podľa Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) sa za územie so svetelným znečistením považujú územia, kde vo výške do 45 ° nad obzorom je jas oblohy zvýšený o 10% a viac oproti prirodzenému nebu. Do takýchto kritérií spadá 63% populácie sveta, 99% populácie EÚ a USA.

Po zemetrasení v americkom meste Los Angeles v roku 1994, ktoré spôsobilo výpadok prúdu, telefonovalo na miestnu políciu množstvo ľudí oznamujúcich záhadný veľký belavý oblak na nočnej oblohe. To, čo v skutočnosti prvýkrát v živote videli, bola Mliečna dráha.

Tma sa stala ohrozeným druhom, a keďže je potrebné ju chrániť, vo svete sa začali zakladať tzv. parky tmavej oblohy. Na svete už existuje takmer 100 takýchto parkov, mnohé sú v Kanade či USA, nachádzajú sa však aj v Európe. Parky vznikajú na miestach, kde ešte zostala zachovaná kvalitná tma, nepoškodená svetelným znečistením, alebo v okolí významných astronomických observatórií. Ich hlavným cieľom je nielen zachovanie tmy, ale aj edukácia a popularizácia.